reklama

Priatelia v núdzi

V núdzi poznáš priateľa... Tak otrepaná a dobre známa veta. No, koľko pravdy v sebe nesie? Neskutočne veľa. Momentálne to pociťujem aj ja a moja rodina. Po jednej stránke som sklamaná, ale po druhej neskutočne šťastná, pretože sa nám do života vrátili ľudia, ktorí z neho ani odísť nemali. Práve v smutných chvíľach si človek uvedomí koho má pri sebe a koho odohnal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Začiatkom tohto roka mi umrel otec. Nebojím a ani nehanbím sa to priznať. Bol to niekto kto si zaslúži, aby sa o ňom ešte dlhé roky hovorilo. Bol to niekto koho budem do konca života milovať a obdivovať. Ako každý asi tuší, situácia doma nebola vôbec veselá a ani príjemná. Prvotný šok vystriedala beznádej a plač. Postupne sa aj ten vytrácal a začal sa vo vnútri vytvárať pocit samoty a prázdnoty. Vraj to už nikdy nezmizne. Ja mám pocit ako keby sa tá clivota vo vnútri mňa iba znásobovala a bola čím ďalej neznesiteľnejšia. A v týchto chvíľach cítim komu na mne záleží a komu nie...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Možno to príde sebecké a detské, ale minimálne raz denne potrebujem objatie a pekné slová. Viem, že to isté potrebuje aj maminka a súrodenci. Rozdávame si lásku medzi nami ako to len ide. No kde je hranica? Kde aj my potrebujeme injekciu zvonka? Niekoho „cudzieho“, aby nám dodal chuť a silu na ďalšie dni?


Dlhú dobu som verila tomu, že mám priateľov, ktorí ma neopustia nech sa deje čo sa deje. Niektorých ľudí som nekontaktovala dlhé obdobie. Ignorovala ich. A práve títo ľudia mi boli a sú oporou. Po otcovom kare sa „stará dobrá partia“ zišla u nás doma v obývačke. Možno si poviete, že sa to nepatrí. A čo? Viete aké to bolo úžasné, keď mladí ľudia začali hovoriť ako obdivujú ocina a že jeho pamiatka navždy zostane v ich srdciach? Ale naopak, niektorí doteraz nechápu, že nehu, lásku a objatia potrebujeme každý deň. Aj keď už zachvíľu prejdú tri mesiace...

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Kde teda nájsť tých správnych? Musíme čakať na zlé okamihy v živote, aby sme ich vedeli rozlíšiť? Ľudkovia moji, vy viete ktorí! Ďakujem Vám! Neviem vyjadriť svoje city a emócie naživo, som ako dutý strom ale prostredníctvom tohto blogu Vám chcem ukázať, čo pre mňa znamenáte a čo pre mňa znamená každé pekné slovo a objatie a láska, ktorú z Vás cítim.


Už viem, kto sú moji praví priatelia. Všetkým, ktorí tento článok budú čítať prajem, aby nemuseli takýmto spôsobom na to prísť. Aby sa tí praví našli sami od seba.

Michaela Rerková

Michaela Rerková

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"...niečo ako oheň, niečo ako dym. Kde som? Kde som? Kedy poletím? Hučí vo mne more, chcem sa skryť, prepadlo sa do mňa tisíc Atlantíd. Celá Zem mi visí na nohách..." (z poézie Miroslava Válka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu