Pri stretávkach s priateľkami sa často smejeme na našej puberte, na prvých láskach, na tom aké sme boli bláznivé a ako sme používali iba srdce a rozum bol vždy zásadne vypnutý a poslaný niekde na dovolenku. Vtedy sme neuvažovali nad tým z akej rodiny daný „pán dokonalý“ pochádza, nemysleli sme na jeho finančné konto a už vôbec sme si ho nepredstavovali ako otca našich detí. Jediné čo nás zaujímalo bolo – či sa dobre bozkáva, či vyzerá k svetu, ako ho vníma naša partia a či sa za neho nebodaj v spoločnosti nebudeme hanbiť. Keď to bol aj mierny grázel, tak mal plusový bod k dobru. A boli sme šťastné. Veľa priateľov z môjho okolia zostali s partnerom, s ktorým sa spoznali v období, keď neriešili materiálne záležitosti a alfou a omegou bolo pre nich srdce.
A ako je tomu teraz? Mám síce len 25 rokov, no už teraz cítim zmenu. Chlap ma zaujme, je sympatický, charizmatický, máme sa o čom zhovárať... A potom nastanú otázky: vedel by sa o mňa postarať keby som prišla o prácu? Vie sa postarať sám o seba alebo je závislý na rodičoch? Nie je náhodou maminkin maznáčik? Aký má vzťah k deťom? Nepije veľa? Nefajčí veľa? Žije iba pre daný deň alebo si tvorí rezervu do budúcnosti? Nie je agresívny? Toto je len príklad toho, čo sa mi začne točiť v hlave po stretnutí s niekým z opačného pohlavia. To, že sa mi páčil, že ma priťahoval alebo že mal nedajbože krásne oči ide do úzadia a srdce sa vypne. Hlavnú rolu už hrá rozum a reálne myslenie ohľadom života.
My ženy hľadáme lásku. Aspoň teda ja ju hľadám. Verím v romantické filmy, kde príde princ a zachráni ma z nejakej nepríjemnej situácie, stretnú sa nám pohľady, všetko okolo zastane a obaja vieme, že sme jeden pre druhého stvorení. Ale potom príde reálny svet a nejako na svoje pocity a túžby zabúdam. Chcem jedno ale vylučujem to druhým. Bála som sa, že som divná a že som v tom sama, no viacero ľudí mi potvrdilo, že tento svet taký je. Potláča v nás primárne túžby. Nakoľko svet nie je tak jednoduchý ako pred 80timi rokmi, keď ľudia potrebovali iba strechu nad hlavou a trochu jedla, je nájsť životného partnera oveľa ťažšie. Pretože častokrát nemyslíme srdcom ale hlavou. A potom sa čudujeme prečo sa vzťahy, manželstvá a rodiny časom rozpadajú.
Možno veľa z vás nebude so mnou súhlasiť. No myslím si, že nielen ja mám čo robiť, aby som sa znova preklopila na systém „puberťákov“, ktorí nemyslia ale cítia a v konečnom dôsledku sú oveľa šťastnejší.