Z vlastnej skúsenosti viem, že ťažké dni musia prísť. Ak by neboli, tak by sem si tie krásne nevážili. Za posledný mesiac som si otočila život naruby. Pýtate sa ako? Zanechala som prácu, priateľa, bývanie, kamarátov v jednom meste a odišla domov – do rodnej dedinky (síce s 9000 obyvateľmi ale stále dedinky J ). Dôvod? ZMENA! Tak potrebná a pre mňa nevyhnutná v živote.
Koľkokrát sa stalo, že si človek myslel, že má všetko a časom zistil, že vlastne nemá nič. Že žil v ilúzii, ktorú si poctivo kŕmil odrobinkami toho pravého šťastia, ktorého od neho utekalo. A potom prišlo ráno a facka : „Blik, osvietilo ma!“ Je to neskutočne náročný boj všetko zanechať a ísť ďalej. Pohnúť sa aspoň o krôčik napred. Pre mňa bol krokom vpred návrat domov. Získanie času na rozmyslenie si, čo chcem ďalej v živote robiť, kto som, čo som a čo ma napĺňa? Stále to neviem. Viem, že som tak šťastná ako som už dlhú dobu nebola! A nie je krajšieho pocitu, keď aj bez všetkého je človek na vrchole blaha. Stačí rodina, pár priateľov, čas na oddych, prechádzky.
Keď ste v živote nešťastní, necháte to tak, lebo sa bojíte, čo bude ďalej? Alebo ste tí, ktorí sa postavia a začnú žiť inak? Tak, aby boli spokojní? Ja som bola doteraz slaboch a zbabelec. Radšej som samú seba zaprela, len aby som žila v klamstve a ilúzii šťastia. No poviem Vám, nepomohlo mi to. Človek by si mal uvedomiť kedy je koniec určitej etapy jeho života a začať novú. Nemusí hneď kvôli tomu odchádzať z mesta ako ja, stačí urobiť zmenu vo svojom vnútornom zmýšľaní.
Poviem Vám : STOJÍ TO ZA TO!