Život je jedno veľké Kinderko.

Autor: Michaela Rerková | 7.9.2016 o 0:00 | (upravené 7.9.2016 o 19:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

 

Mení sa život alebo sa meníme my? Menia sa ľudia v našom okolí alebo ich meníme my? Či ich nebodaj meníme akonáhle sa rozhodneme ísť inou cestou ako doteraz? Človek sa ráno zobudí a si myslí, že vie ako bude vyzerať jeho život od tohto momentu až do konca. A potom zistí, že je to troška inak.

Sú to práve tri roky ako som ukončila vysokú školu a začala „Riadne“ pracovať. Bol to veľký zlom v živote. Pretože ako všetci poctiví študenti som si myslela, že život sa prispôsobí vždy tomu čo chcem ja. Je to až niekedy patetické ako sa všetko zo dňa na deň mení. Ako má predstavy, ilúzie a zrazu BUM realita a všetko sa zmení. Niekedy by sme sa chceli skryť pod vankúš a dúfame, že keď sa odtiaľ vykotúľame, tak bude všetko v normálne a človek nebude musieť ani pohnúť rukou, nohou a ani inou končatinou, ktorú má.

Keď si to tak človek vezme je život neskutočne krátky. Ja mám zachvíľu 28 rokov, teda riadny kus cesty za mnou, a necítim, že by som už vyskúšala všetko po čom som túžila. Ešte som nedosiahla ani štvrtinu svojich snov a túžob. Je iná doba a mladí ľudia majú neskutočne veľa túžob a snov. Ale aj tak sa vždy bojíme urobiť akúkoľvek zmenu, riskovať, lebo „čo keď to nevyjde a bude ešte horšie“? A tak sa točíme v kruhu.

Hovoríme si, že sme dospelí, že už vieme čo chceme od života. Že už vieme kam sa chceme dostať a čo je naším motorom. A potom príde možnosť lepšieho a my si povieme nie. A prečo? Tak rada by som vedela odpoveď na túto otázku. Prečo nie je život ako v trápnych amerických filmoch? Prečo je všetko tak komplikované? Či to len my si to robíme komplikovaným?

Človek sa pozrie dozadu a zistí koľko chýb urobil. Raz sa ma kamarát opýtal:“Čo by si zmenila vo svojom doterajšom živote, ak by si mala možnosť?“ Myslela som si, že odpoviem nič, nakoľko všetko dobré aj zlé ma niekam posunulo a urobilo zo mňa takého človeka ako som teraz. Ale keď som sa zamyslela, tak predsa som tam len niečo našla...

Zamyslela som sa aj koľkých ľudí som už v živote stretla. Čo mi ktorý človek dal, kam ma posunul. Išla som dopredu alebo dozadu? Koľkí z tých ľudí sú stále v mojom okolí? Ktorých stále môžem nazvať priateľmi? Je to neskutočné ale ani jedného človeka zo svojho života by som nevymazala. Som šťastná, že tam sú. Pretože tí ľudia nás formujú. Niektorí v nás prebudia to najhoršie – ale aspoň vieme akú zlobu v sebe skrývame. Iní nám ukážu ako veľmi dokážeme milovať. Iní ako dokážeme nenávidieť. Niektorí nás rozosmejú, iní zase rozplačú. Ale ani jeden z tých ľudí nie je zbytočný.

Chcela by som sa zobudiť a povedať si, že o tri roky budem tam a tam, budem mať to a to. Ale to nejde. Život ma naučil, že všetko sa mení každou ďalšou plynúcou minútou. A každá ďalšia minúta a ľudia nás formujú. A tak je to správne. Pretože prekvapenia sú úžasné.

Život by nebol životom keby sme ho mali presný a vedeli čo sa bude diať. To je krásne na živote – tá príchuť tajomna. A presne práve preto sa teším na ďalší deň, ktorý mi prinesie.... neviem čo mi prinesie a to je to DOKONALÉ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia mŕtvych a stovku ranených

Fotografie z miesta nešťastia ukazujú citeľne poškodené nástupištia.

KOMENTÁRE

Škoda, že Procházka nekandidoval pred dvoma rokmi

Sebe by zachránil reputáciu a Slovensko azda od koalície tretieho Fica.


Už ste čítali?