Priatelia v núdzi

Autor: Michaela Rerková | 25.3.2014 o 18:40 | Karma článku: 9,37 | Prečítané:  155x

V núdzi poznáš priateľa... Tak otrepaná a dobre známa veta. No, koľko pravdy v sebe nesie? Neskutočne veľa. Momentálne to pociťujem aj ja a moja rodina. Po jednej stránke som sklamaná, ale po druhej neskutočne šťastná, pretože sa nám do života vrátili ľudia, ktorí z neho ani odísť nemali. Práve v smutných chvíľach si človek uvedomí koho má pri sebe a koho odohnal.

Začiatkom tohto roka mi umrel otec. Nebojím a ani nehanbím sa to priznať. Bol to niekto kto si zaslúži, aby sa o ňom ešte dlhé roky hovorilo. Bol to niekto koho budem do konca života milovať a obdivovať. Ako každý asi tuší, situácia doma nebola vôbec veselá a ani príjemná. Prvotný šok vystriedala beznádej a plač. Postupne sa aj ten vytrácal a začal sa vo vnútri vytvárať pocit samoty a prázdnoty. Vraj to už nikdy nezmizne. Ja mám pocit ako keby sa tá clivota vo vnútri mňa iba znásobovala a bola čím ďalej neznesiteľnejšia. A v týchto chvíľach cítim komu na mne záleží a komu nie...


Možno to príde sebecké a detské, ale minimálne raz denne potrebujem objatie a pekné slová. Viem, že to isté potrebuje aj maminka a súrodenci. Rozdávame si lásku medzi nami ako to len ide. No kde je hranica? Kde aj my potrebujeme injekciu zvonka? Niekoho „cudzieho“, aby nám dodal chuť a silu na ďalšie dni?


Dlhú dobu som verila tomu, že mám priateľov, ktorí ma neopustia nech sa deje čo sa deje. Niektorých ľudí som nekontaktovala dlhé obdobie. Ignorovala ich. A práve títo ľudia mi boli a sú oporou. Po otcovom kare sa „stará dobrá partia“ zišla u nás doma v obývačke. Možno si poviete, že sa to nepatrí. A čo? Viete aké to bolo úžasné, keď mladí ľudia začali hovoriť ako obdivujú ocina a že jeho pamiatka navždy zostane v ich srdciach? Ale naopak, niektorí doteraz nechápu, že nehu, lásku a objatia potrebujeme každý deň. Aj keď už zachvíľu prejdú tri mesiace...


Kde teda nájsť tých správnych? Musíme čakať na zlé okamihy v živote, aby sme ich vedeli rozlíšiť? Ľudkovia moji, vy viete ktorí! Ďakujem Vám! Neviem vyjadriť svoje city a emócie naživo, som ako dutý strom ale prostredníctvom tohto blogu Vám chcem ukázať, čo pre mňa znamenáte a čo pre mňa znamená každé pekné slovo a objatie a láska, ktorú z Vás cítim.


Už viem, kto sú moji praví priatelia. Všetkým, ktorí tento článok budú čítať prajem, aby nemuseli takýmto spôsobom na to prísť. Aby sa tí praví našli sami od seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?