Poznáte to. Skončí sa vysoká škola a poväčšine sa ľudia vyberú ďalej študovať. Vysoká škola, to znamená päť rokov oddychu a možností ďalšieho uvažovania čo ďalej so životom. Lenže, žena ukončí štúdium v okolí dvadsiatich piatich rokov a mala by reálne myslieť na deti a založenie rodiny. Ale prečo potom študovala tak dlho?
Ja som presný príklad. Pred pár mesiacmi som „doklepala“ vysokú školu a začala pracovať v oblasti, ktorá ma baví, ktorá ma živí a kde trávim väčšinu svojho času. Začiatky sú ťažké, a preto je bežné, že z práce sa vraciam večer a unavená. To posledné na čo myslím je ísť na rande s nejakým zaujímavým chlapom, prípadne na stretnutie s priateľkami. Nemám čas spoznať toho „pána pravého“ a navzájom sa spoznávať. No čas je rýchly a dokedy budem schopná byť takto sama, len so svojou prácou a hŕbou papierov?
Žena vo svojom živote je postavená pred ťažkú otázku... Radšej kariéru alebo rodinu? Čo je lepšie? Respektíve čo je viac dôležité? Ja stále tvrdím, že som neštudovala, aby som skončila pri sporáku a moje vzdelanie vyletí von oknom a čas, ktorý som tomu venovala bude premárnený a dávno preč. Počas rozhovoru mi ale napadla myšlienka, ktorá by mohla celú túto dilemu vyriešiť.
Rovnoprávnosť oboch pohlaví je výborná vec. Je potrebné ju však brať z toho správneho uhla. Pre mňa rovnocenné postavenie znamená to, že ak príde chlap po práci domov a vidí, že jeho polovička sa celý deň starala o ich poklad, nemal by mať problém objať ju, posadiť do obývačky a uvariť jej večeru. Samozrejme nie každý deň. Vzťah je o tom, že si dvaja ľudia budú navzájom pomáhať a dopĺňať sa. Chlap by mal dať voľnosť žene, aby sa rozvíjala, aby sa venovala svojim koníčkom aj keď „nepracuje“ a „len“ je doma a stará sa o dieťa. A tak isto aj žena. Mala by vidieť, že aj chlap potrebuje raz za čas zájsť na pivo s priateľmi a nemala by mu to vyčítať.
No ako je tomu v dnešnej dobe? Chlap je doma na materskej, žena si buduje kariéru a keď sú nejaké finančné, prípadne rodinné problémy, tak nepríde žena za chlapom, ktorý ju ukryje vo svojom náručí ale sama rieši problémy a potom nevie kde jej hlava stojí. Samozrejme neskôr mu to vyčíta, že jej vôbec nepomohol. No dala mu na to priestor? Opýtala sa ho ako by to spravil?
Som stará škola a ja som stále v predstavách, kde muž je hlava rodiny, kde žena utieka za ním a vie, že sa môže kedykoľvek na neho spoľahnúť a taktiež je to ON kto prioritne zabezpečí, že rodina má všetko čo potrebuje. Áno, veľa z nás chce kariéru a niečo v živote dokázať aj profesijne, ale každá z nás vo svojom vnútri túži aj po rodine, po opore a nežnostiach.