Nikdy nie som sám - vždy som tu Ja

Autor: Michaela Rerková | 17.11.2013 o 13:44 | (upravené 17.11.2013 o 14:28) Karma článku: 6,97 | Prečítané:  269x

V poslednom článku som písala o tom ako sa musí človek ľúbiť aby ľúbil okolie. To je asi základ všetkého. Ale stačí to? Ja osobne môžem vyhlásiť, že sa mám rada. Obdivujem na sebe svoje prednosti a zároveň viem v čom sa mám zlepšiť, ktoré charakterové vlastnosti opraviť a čoho sa mám úplne vzdať, aby som bola lepším človekom. Je to náročné – klamať vám nebudem. Ale pri uvažovaní nad sebaláskou mi začala prúdiť v hlave otázka: „Stačí mať sám seba rád, aby som bola v živote a vo vzťahoch spokojná?“

Viete aké to je. V jeden deň sa vám ozve kvantum priateľov. Každý z nich vás volá úplne niekde inde a vy si neviete vybrať s kým a kam pôjdete. Poväčšine na druhý deň oľutujete, že ste si vybrali práve toho a toho, ale už to nezmeníte. Potom prídu dni, keď sa neozve nikto a vy musíte byť iba sami so sebou. Neviete čo robiť. Začnete rozmýšľať a príde na vás „depka“. Je ľahké mať okolo seba priateľov a nemyslieť a byť šťastný. No ťažšie je byť sám a aj tak byť spokojný.
Ako živý príklad tu môžem byť opäť ja. Celý život naučená mať po svojom boku húf ľudí, stále mať partnera a nikdy nemať čas zistiť kto vlastne som. Celé roky som ani netušila čo je moje hobby, čo ma baví a čo ma naopak rozčuľuje. Keď som mala byť sama čo i len jeden deň – hneď som si našla spôsob ako sa k niekomu „prikmotriť“. Dlhšiu dobu som už sama a učím sa samú seba spoznávať.
Za posledné mesiace som sa naučila, že musím nájsť veci, ktoré robím rada. Musím vyplniť svoj voľný čas aktivitami, ktoré mi niekto nevnúti, ani neodporučí. Budú to činnosti, ktoré ma napadnú a časom ma budú napĺňať. Pretože ak aj má človek vedľa seba toho pravého a všetok svoj voľný čas venuje jemu, nestratí sa jeho podstata? My ženy máme často nutkanie prispôsobovať sa aktivitám a želaniam partnera. Začíname s ním chodiť na hokej, futbal, prípadne s JEHO priateľmi na pivo. Na svojich priateľov zabúdame, ak sme mali nejaké koníčky, tak postupne na nich "kašleme" a celý srdcom a telom žijeme pre toho druhého. No, potom môže prísť okamih, keď sa naše cesty rozdelia a my sme stratené. Nevieme čo so sebou. Kam máme ísť, komu sa máme ozvať a tak len ticho sedíme doma a plačeme. Prípadne si nájdeme ľudí, ktorí nás vytiahnu von, tam sa opijeme a zabúdame, že sa niečo stalo. A druhý deň sme na tom ešte horšie ako sme boli predtým.
Ja som doteraz ani netušila aké je dôležité žiť si svoj život a mať svoj svet. Je jedno, či niekoho vedľa seba mám alebo nie. Hlavné je nestratiť samú seba. Nájsť si to špecifické čo mám rada a robiť to nech sa deje čokoľvek. Bude jedno či to bude šport, varenie, prechádzka, či si zavediem rituál s priateľmi a jeden večer v týždni budem s nimi. Každý človek by aj pri partnerovi mal mať niečo čo je iba JEHO. Čo bude robiť sám. Láska a partnerstvo je krásna vec, no to, že s niekým som ešte neznamená, že stále nie som slobodná. Človek je svojím vnútrom slobodný až do smrti, pretože ani partner a ani priatelia mu nikdy nezoberú schopnosť rozhodovať sa sám.
Teraz to už chápem. Vzťah bol pre mňa niekedy alfou a omegou života. Lenže ako môžem žiť pre niekoho, keď nedokážem žiť sama pre seba? Ako sa môžem rozdať tomu druhému, keď si nevážim to čo v sebe sama mám? Podľa mňa – krokom k úspešnému vzťahu a životu som JA. Ja sa musím ľúbiť, musím sa tolerovať a hlavne musím svoju osobnosť rozvíjať. Bez ohľadu to, či pri mne niekto stojí alebo nie. Človek nikdy nie je sám. Vždy má seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?