K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala kamarátka. Kamarátka, ktorá mi prehovorila do duše a povedala nech konečne toľko nemyslím a nechám plynúť čas, že všetko sa spraví tak ako sa spraviť má. A mala pravdu.
Každé ráno, keď chodím do práce, tak už cestou si v duši premietam, čo všetko musím spraviť. Presný postup celého dňa si v hlave vytvorím a potom sa čudujem, že večer pri návrate domov z práce sa cítim ako zbitý pes a ledva si umyjem zuby a doplazím sa k posteli.
Prečo my ženy všetko analyzujeme? Prečo si všetko plánujeme a snažíme sa, aby bolo všetko dokonalé? Ja stále tvrdím, že nič nerobím na 100 % ale , že to robím minimálne na 120%. A potom nestíham. Nestíham myslieť na seba. Nestíham vnímať to, že život je krásny a niekedy aj 50 % stačí. Stále rozmýšľam a snažím sa urobiť všetko najlepším ako sa len dá. A neuvedomím si, že keď je niekto alebo niečo nedokonalé – tak práve vtedy je to najkrajšie.
Milujem dokonalosť. Ale zároveň nenávidím dokonalých ľudí. Protiklad, ktorý vystihuje všetko. Mám rada, keď je všetko tip top, avšak akonáhle to je, tak sa mi to už nepáči. A prečo? Pretože chcem všetko a zároveň nič. Som žena. Som zložitá, náročná a nepochopiteľná. Nielen pre chlapov, nielen pre ľudí naokolo ale aj sama pre seba. Koľké z Vás čo to čítate máte ten istý pocit? Že vám nerozumie nik a zároveň ani vy samé si nerozumiete? Že niekedy stačí znížiť laťku, vypnúť mozog a žiť? Že svet a život nie je dokonalý a že vy ho ani taký nechcete? Že vám stačí jednoduchosť?
Raz sa ma kamarátka spýtala kto som. Nevedela som jej odpovedať. Povedala som jej len, že som žena. Že som niekto kto nájde chybu všade, niekto kto chce všetko, niekto kto je tak náročný, že každé ráno v zrkadle nechápe kde sa to v nej vzalo. Som niekto kto celých 25 rokov hovorí, že sa mal narodiť chlapom. Že by bolo všetko jednoduchšie. Pretože chlapi žijú jednoducho, krásne a bez hlavolamov.
Kto je teda lepší? Chlapi či ženy? Či to vôbec nie je rozdiel? Či to len ja pociťujem, že chcem byť chlapom a jednoduchšie uvažovať a hlavne cikať postojačky a kdekoľvek?
Kto je lepší?
Som žena, a preto veci často beriem zložito, komplikovane a ani sama sa nich časom neviem vyznať. Vždy ma napadne len myšlienka, že prečo chlapi myslia tak jednoducho a my ženy si všetko zbytočne komplikujeme. Nad všetkým premýšľame, hľadáme vo všetkom pointu, nejaký význam a niekedy tam nemusí byť nič, a preto si dôvod vymyslíme. V hlavách sa nám premietne celý film čo ako bolo, čo ako je a bude a sme samy so sebou spokojné, lebo sme vyriešili rébus. Našli sme odpoveď na otázku, ktorá vlastne ani neexistovala, a teda nebola ani položená. A potom samozrejme spokojne zaspávame. Niekedy s úsmevom na tvári, niekedy s červenými a uslzenými očami a niekedy s iskrami hnevu v zreničkách. Samozrejme – je to podľa výsledky, ktorý si vymyslíme, domyslíme alebo jednoducho povedané stvoríme.
