reklama

Prázdny sud, ktorý nie a nie naplniť...

Je ráno. Človek otvorí oči a snaží sa usmievať. Veď aj dobrá nálada a pekný deň sa dajú naučiť. No nejde to vždy. Niekedy úsmev vystrieda plač a pocit ničoho. Pocit nespokojnosti a neskutočnej nervozity a sklamania zo života. No aj napriek tomu sa ide ďalej. V priebehu dňa si nasadí masku na tvár a čím viac je citovo zlomený, tým viac sa usmieva a rozosieva dobrú náladu všetkým okolo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Strašne dlho som na tento blog nič nepridala. Nič som nenapísala. Ale prišiel ten správny čas obnoviť moje pravidelné príspevky a vylievať si dušu a srdce do viet.
Práca a kariéra alebo rodina a láska? Otázka, ktorú si veľa žien (týmto mužov nediskriminujem) muselo, musí a bude musieť položiť. Sme my ľudia šťastnejší, keď máme peniaze, keď sa nám kariéra rozbieha a začíname byť vo svete niekým? Pochybujem. Ak aj sú takí ľudia, tak nie sú šťastní. Podľa mňa...
Túžim byť úspešný, známy, bohatý... Koľkí z Vás si to povedali? Koľkí po tom túžite? Ale akonáhle to všetko začne byť realitou a sny sa začnú zhmotnovať, tak zistíte, že ste prázdni. Vnútro kričí, že niečo nie je v poriadku a nech sa deje čokoľvek – aj tak to nie je to pravé orechové. Ľudia Vám hovoria ako Vám závidia všetko čo máte. Vraj sa nemáte na čo sťažovať. No je to tak naozaj?
Cieľavedomosť, aktivita a svojráznosť sú brané ako výhody. Začíname na základnej škole, kde sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že je potrebné ísť na vysokú školu. Že bez nej neprežijeme. Že ak chceme byť šťastní, tak musíme mať peniaze. Že rodina a láska prídu samé. Že sa vôbec o to nemusíme báť a už vôbec nie starať sa. Hodnoty ľudí sa zmenili. Už to nie je ako pred 50-timi rokmi. A je to chyba. Lebo nie je nič krajšie ako rodina, láska a teplo rodinnej pohody.

Je ráno. Človek otvorí oči a snaží sa usmievať. Veď aj dobrá nálada a pekný deň sa dajú naučiť. No nejde to vždy. Niekedy úsmev vystrieda plač a pocit ničoho. Pocit nespokojnosti a neskutočnej nervozity a sklamania zo života. No aj napriek tomu sa ide ďalej. V priebehu dňa si nasadí masku na tvár a čím viac je citovo zlomený, tým viac sa usmieva a rozosieva dobrú náladu všetkým okolo.
Nastal večer. Deň prešiel a stále sa nič nezmenilo. Stále človek nenachádza naplnenie a uspokojenie v práci, v peniazoch, v úspechu. Veď, čo človek po sebe zanechá? Auto, pekný dom či byt, luxusné „háby“ a šperky? Všetko prestane mať zmysel, keď človek odíde. Odchádza spať s nádejou, že zajtra bude všetko iné. Všetko bude lepšie, krajšie a ružovejšie.

Láska a romantika sa z bežného života vytratili. Nahradili ich peniaze, kariéra a neľudskosť. Verím, že o 50 rokov sa opäť všetko zmení a ľudia pochopia, že to prázdno v ich srdciach nezapláta žiadna 50 eurovka a ani nové BMW, či manažérska pozícia.

Michaela Rerková

Michaela Rerková

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"...niečo ako oheň, niečo ako dym. Kde som? Kde som? Kedy poletím? Hučí vo mne more, chcem sa skryť, prepadlo sa do mňa tisíc Atlantíd. Celá Zem mi visí na nohách..." (z poézie Miroslava Válka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu