Druhé šance a istota

Autor: Michaela Rerková | 19.6.2012 o 18:35 | Karma článku: 9,29 | Prečítané:  427x

Je niečo dôležitejšie ako rodina? Ako ten pocit, že niekto Vás bude mať rád nech sa deje čokoľvek, nech urobíte čokoľvek a nech ste akýkoľvek?  

Nebola som vždy najlepší človek. Puberta sa na mne vyzúrila poriadnym štýlom a zanechala stopy, ktoré som nevedela zamiesť pod koberec a žiť. Určite niektorí z Vás poznáte časté navštevovanie podnikov, pitie alkoholu, fajčenie, diskotéky... Myslíte si, že Vás to napĺňa, no presný opak je pravdou. Časom sa začnete cítiť čoraz prázdnejší a už ani v poslednom poháriku vodky nenachádzate potešenie a úľavu a je to čím ďalej tým horšie.

Rozmýšľala som, prečo to tak je! Prečo veľa z nás nevie odolať tejto životnej fáze a ponorí sa do nej. Niektorí sa z nej dokonca nevedia vynoriť. Prečo si nevážime to, čo máme tak blízko seba – rodinu, priateľov a lásku? Jediná odpoveď, na ktorú som prišla bola, že sa bojíme. Ja osobne som sa bála. Pretože, ak robíte povrchné veci, nemá Vám kto ublížiť. Zároveň viete, že rodina Vás neopustí, a tak sa vôbec nestaráte o zlepšenie vzťahu. Veď krv je krv!

Žila som takto dlhé roky. Posedenie pri káve s maminou alebo ocinom, pozretie filmu so sestrou, či výlet do prírody s bratom mi boli cudzie. Nevedela som načo? Prečo by som mala čas tráviť s niekým kto tu vždy bude? A nie je tomu tak. Aj rodinné vzťahy dokážu klesnúť pod bod mrazu. Aj láska rodiny sa môže pomaly vytratiť. Ja som na to prišla päť minút pred dvanástou, že bojovať sa má nielen o peniaze a budúcnosť ale aj o rodinu!

„Krčmoví priatelia“ sa vytratili. Nejako vždy, keď som mala problém alebo potrebovala malú pomoc od nich – nikde neboli. Vyparili sa ako opica po večernom žúre. Rodina bola pri mne! V takýchto chvíľach si človek začne uvedomovať a pomaly rozlepovať oči.

Nechcem sa už vrátiť do starých koľají a myslieť iba na seba. Chcem si nielen vážiť to, čo mám, ale chcem to aj zveľaďovať. Nechcem sa už báť, že ak si ich pustím k telu, tak mi ublížia. „Je lepšie pre lásku trpieť, ako ju nikdy nepoznať.“ Neberiem to iba ako partnerskú lásku, ale aj ako lásku k rodine, k najbližším. Pravý človek, čo ťa miluje ti neublíži. A ak sa mu to náhodou podarí, oľutuje to a ukáže ti, že mal len slabú chvíľku. Každý z nás ju má! Ja som svojej rodine ublížila a veľakrát. A stále ma ľúbia a stále mám tú šancu. Na vzťahu k rodine by sme sa mali každý z nás učiť ako sa správať k ostatným! Malo by nám to ísť príkladom, ako zvládať životné situácie.

Mne moja rodina dala druhú šancu ukázať im, aká som! Teraz si tú šancu musím dať aj ja a dúfam, že mi ju dajú všetci, ktorých som cestou svojho života sklamala... Bojujme a hľadajme oporu v rodine! Ja ju mám a čo Vy?

PS. Vstaňme z tých našich zadkov a poďme sa im poďakovať za všetko, čo pre nás doteraz urobili. Určite toho nebolo málo. Vyjadrime im našu lásku!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?