Výpredaje a iné „lakotinky“

Autor: Michaela Rerková | 14.5.2012 o 18:37 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  864x

„Konečne je výpredaj a kúpim si všetko, čo chcem, čo potrebujem aj čo nepotrebujem!“ Aj vy ste si už túto vetu niekedy povedali? Myslím si, že mnohí z nás túžobne čakajú na obdobia zliav, výpredajov a dopredajov posledných kusov tohtoročnej sezóny. Je jedno, či sa to týka oblečenia, topánok, náradia či potrieb do domácnosti. Každý si v takomto období určite niečo nájde a kúpi. Prečo? Lebo je to lacnejšie ako obvykle, no a čo keď to raz budeme potrebovať? Nevadí, že mnoho z takto nadobudnutých vecí skončí v koši, zapatrošené niekde v skriniach alebo kdesi pohodené.

Nebudem klamať – aj ja som taká. Čakám na koniec sezóny a s iskričkami nedočkania v očiach sa potom vrhnem do nákupných stredísk a kupujem hlava-nehlava. Nerozmýšľam, či to potrebujem a že či nemám kam inam vhodiť peniaze. A vôbec mi nenapadne, či na také niečo vôbec mám.  Jednoducho chcem.
Avšak v posledných týždňoch som toho videla veľmi veľa. Pochopila som, že tieto všetky „nevyhnutné veci“, ktoré kupujem, nepotrebujem. V jeden slnečný deň som šla s priateľom cez park. Sedel tam zvláštny pán. Priateľ mi poradil, aby som sa na neho lepšie pozrela. Najmä do jeho očí. Skúsila som to. A vtedy mi do všetko došlo! Mal láskavosť v očiach, dobrotu, radosť zo slnka, zo zelených stromov a z voňavých kvetov navôkol. Nepotreboval žiadne nové topánky alebo tričko. Bol rád, že tam môže sedieť a vychutnávať si túto nádheru. Ten pán bol chorý. Neviem, akú mal chorobu, ale bolo vidieť, že nohy a ruky ho neposlúchajú tak, ako by chcel. No aj napriek tomu som cítila, že je oveľa šťastnejší pri obyčajnom sedení v parku ako na naháňaní sa po nákupoch, kde sa každý ponáhľame predbehnúť toho druhého, aby nám náhodou „nešľohol“ vec, ktorú chceme my.
Po jeho obídení som mala slzy v očiach. Cítila som sa previnilo, pretože chvíľku predtým som hovorila priateľovi o rifliach a výdobytkoch najnovšej módy. Odpoveďou na moje slzy bola veta: „Mala si sa mu pozdraviť. Uvidela by si, ako obyčajný pozdrav dokáže potešiť.“
Žijeme v konzumnom svete a nepozeráme sa na druhých. My sa nepozeráme ani sami na seba. Pozeráme na všetko hmotné okolo a dúfame, že budeme mať čo najviac z ponúkaného. Nechápeme, že život je o niečom úplne inom. O hodnotách! O pomoci druhým! A o láske!
Videli ste aj vy niekedy takto šťastného chorého človeka ako ja, ktorý „kašlal“ na všetko materiálne vo svete a tešil sa z prežívaného dňa? Z každého okamihu, kedy môže dýchať vzduch a cítiť vôňu života? Čo ste urobili? Ako ste sa na neho pozreli? Mali ste vôbec odvahu na neho pozrieť?  Ja som sa pozrela a zacítila som poriadnu facku. Nabudúce sa mu pozdravím!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?